Včera som bol na otvorení 5. ročníka divadelného festivalu Dotyky a spojenia. Začiatok festivalu každoročne patrí študentským predstaveniam z oboch slovenských umeleckých vysokých škôl. pokračovanie článku
Starý otec ma zobral za ruku. Gumipušku už mali všetci moji kamaráti. Nad cestou do vedľajšej dediny rástli zoschnuté slivky. Prešli sme ďatelinou nasadenou na úzkom páse nášho pozemku a vyštverali sme sa k nim. pokračovanie článku
Keby som nemal prehrávač hudby, asi by som cestu do práce neprežil. A nielen dnes. Ja viem bez hudby vydržať. Aj ľudí počúvam rád. V školskom autobuse, o siedmej ráno, ale nemám koho počúvať. Ide ma poraziť. Už ráno ma bolí hlava. A potom to pokračuje celý deň. Kvôli vôni spáleného fritovacieho oleja a káve vyžmýkanej z týždňových ponožiek. pokračovanie článku
Včera sme mali ostrú generálku nového predstavenia nášho ochotníckeho divadelného súboru. Tri mesiace skúšania, odriekania iných voľnočasových aktivít kvôli jednej hodine a dvadsiatim minútam... Niekomu sa to môže zdať nepochopiteľné. Ale kto nezažil, nepochopí. pokračovanie článku
Pri lekárni ležal vyvalený bezdomovec, hlavu mal opretú o dekoračný ozdobný kameň. Druhý bezdomovec sa naňho pozeral, z času na čas si preškrabol zarastenú, zamastenú a špinavú tvár. Potom sa zasmial. Na druhom konci námestia ležal takmer rovnaký pán. S tým rozdielom, že hlavu si zľahka opieral o odpadkový kôš. Je poobede. Mesto je plné mladých ľudí, minisukní a mamičiek s dcérami... pokračovanie článku
. . . pokračovanie článku
Platíme ju všetci, a ona nás vzdeláva. Napríklad aj tým, že nám ukazuje krásne ženy - aj keď sprostučké a naivné. Keď ju už teda platíme, mohli by z tých peňazí v tej onej zaplatiť niekoho, kto aspoň trochu ovláda základy pravopisu... pokračovanie článku
Cestovali sme do Londýna. Na víkend, tri dni v tom úžasnom meste nám mali stačiť aspoň na hrubú prehliadku tých najzaujímavejších a najkrajších miest. Akosi sme sa však prerátali. A možno ani tak nie my, ale letecká spoločnosť SkyEurope Airlines. „Vitajte na palube najmladšej a najmodernejšej flotily v Európe. Lietame do mnohých úžasných destinácií v 19 krajinách Európy. Vitajte vo svete, kde lacné letenky neznamenajú nízku kvalitu. Lacné letenky do Európy, rezervácia sedadiel a pohodlné kožené sedadlá...“ a k tomu ešte ďalšia skvelá prednosť z ich internetovej stránky: „Vynikajúca dochvíľnosť“. Ja Vám poviem, aká dochvíľnosť! pokračovanie článku
Sviatky nám prichodia. Toto konštatovanie patrí iba tým, ktorí ešte nepostrehli čím ďalej tým väčšiu blízkosť najkrajších sviatkov v roku. Najkrajších preto, lebo sa konečne môžeme všetci dosýta napchať zemiakovým šalátom, kaprom, ktorý ešte včera plával vo vani a s presvedčivým agonickým úsmevom na tvári predpovedal svoj večitý zánik. pokračovanie článku
Pozeral som box. Neviem čo mi to napadlo, je nedeľa a navyše pár dní pred Vianocami...Box? Dve hoviadka v dlhých trenírkach sa udierajú do tváre. A oni za to aj dostávajú peniaze. Aj diváci šalejú, vykrikujú ich mená a dovesela sa zabávajú. pokračovanie článku
„Tu máš – zabaľ a rozťahaj,“ hovorí Marek, maturant s čiernou šiltovkou na hlave a podáva Petrovi plné igelitové vrecúško. O malú chvíľu sa vzduchom nesie charakteristická vôňa marihuany. Joint koluje v kruhu piatich chlapcov – bezpečie im ponúka socialisticky odporná, schátralá budova starého kina. Dofajčili. Zábava začína. pokračovanie článku
S Imrem som sa spoznal začiatkom jesene. Narodil sa v Mlynkoch. Zmaturoval na budapeštianskom slovenskom gymnáziu a tiež vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Aj keď je odo mňa takmer o tridsať rokov starší, stali sa z nás dobrí kamoši. pokračovanie článku
Pamätám si, keď sme začínali hrať s mojou prvou kapelou. Drvili sme najhorší rokenrol, aký sa len dal. Z bubeníka sme si často robili srandu – občas sa mu totiž podarilo dosť počuteľne pomýliť. Hovorili sme mu, že raz bude hrať ako Dodo Šošoka. Pamätám si tiež, keď som si už podstatne starší a odosobnený od troch rokenrolových akordov vypočul Šošokov album. Ostal som hlboko zamyslený, tak ako teraz. pokračovanie článku
. . . pokračovanie článku
. . . pokračovanie článku
Slam poetry literárneho Campusu, Žilinský literárny festival 2008 pokračovanie článku
. . . pokračovanie článku
. . . pokračovanie článku
Pondelky bývajú rušné všade. Ešte rozospatí pobehujú a hľadajú ten správny smer, ktorým sa vybrať. Ľudia. Jedným z možných prostriedkov, ako sa prebudiť, je aj dobrá káva. Zvyknú si dávať aj indický biely čaj s koreninami – dokáže to správne nabudiť organizmus do nového týždňa. Najlepšia je ale ajurvédska káva. Zaspatých chodí veľa. pokračovanie článku
. . . . . pokračovanie článku
Včera som písal o dvoch gymnazistkách a ich mužskom sprievode. Dnes som si na nich spomenul znova – v zošite určenom na podnety výtvarníčke, ktorá vystavuje v kaviarni svoje práce, bolo napísané: „Cítim sa vo vašej kaviarni ako doma. V kuchyni. P.S.: Napľul som Vám do čokolády“. Ďakujeme veľmi pekne. pokračovanie článku
(á Ravenoirnn) pokračovanie článku
Už tretí deň som stál za pultom v malej kaviarni. Celkom sa mi tam páči. Človek spoznáva nových ľudí, ich tiché príbehy. V rohu pri okne sedávajú maturantky. Ťažko povedať či chodia poza školu, ale pri jednej káve vedia presedieť aj dve hodiny. Všimol som si mladíka – mohol mať tak niečo po dvadsať päťke. Trochu sa podobal na môjho prednášajúceho z predmetu filozofická antropológia. A aj tak čudne filozoficky si ma premeriaval. pokračovanie článku
Dnes doobeda som si bol vyzdvihnúť nejaké knihy v martinskej knižnici a potom som sa zastavil na jedno presso do mojej obľúbenej kaviarne na námestí. Keď som podopíjal a vybral sa smerom na opačný koniec námestia do drogérie, cestu mi zahatila PVC páska s nápisom „Polícia“, natiahnutá od budovy banky až po vinotéku. Ejha, pomyslel som si – razia na fetujúcich záškolákov... pokračovanie článku
Po roku som objavil stratenú knihu poviedok Antona Pavloviča Čechova. Začítal som sa. Potom som vzial papier a na chvíľu som sa vrátil do roku 1889. Len tak som si odplával. Našiel som Mášu. (PS: Tento môj chabý pokus berte s rezervou.) pokračovanie článku
Nezaspíš - dokým ja - budem kradnúť - tvoje sny . . . pokračovanie článku
Nezaspíš - dokým ja - budem kradnúť - tvoje sny . . . pokračovanie článku
Každý pozorný čitateľ sme – blogu si určite aspoň raz všimol autora s menom Pavol „Hirax“ Baričák. A ak nie jeho meno, tak určite aspoň niektorú z častí jeho pripravovaného románu s názvom „Raz aj v pekle vyjde slnko“. Keďže tieto poviedky dostali knižnú podobu, naskytol sa priestor na niekoľko otázok „priamo do kuchyne“. pokračovanie článku
Nezaspíš - dokým ja - budem kradnúť - tvoje sny . . . pokračovanie článku
Jeseň už asi nadobro odchádza. Neklamným znakom toho sú prvé šály pod hlavami tých náchylných na rôzne vírusové choroby či iné hrdlabôle. Aj tváre našich drahých mám sú už o poznanie spokojnejšie. Veď pri pomyslení, kde sa dcéra čerstvo zasiahnutá vlnou pubertálnych výlevov túla, s kým sa túla a hlavne - čo na tých potulkách po „neznáme“ robí, jej počas posledných teplejších dní behali zimomriavky po chrbte, a možno schádzali až ku kŕčovým žilám. pokračovanie článku
V noci popršalo. Popadané listy rozfúkalo na mokré chodníky pomedzi paneláky na sídlisku, kvapky z ihličnanov stekali na chladné zábradlie. V ústach mám ešte chuť horúcej horkej kávy, dnes osladenej iba jednou lyžičkou cukru. Ponáhľam sa, ako každý utorok budem niekoľko minút meškať. pokračovanie článku
"Napjal jsem struny ze zvonice na zvonici; girlandy z okna do okna; zlaté řetězy z hvězdy na hvězdu a tančím..." Arthur Rimbaud
243914191 / aktuálne: 
bassimpleman
jazzi.poetgmail.com
