Nechcem tu pitvať samotné inscenácie, koniec koncov, bude na to priestor inde. Len o tom chcem napísať, čo ma včera, po skončení oboch predstavení, celkom potešilo.
Študentských predstavení sa počas Dotykov a spojení zúčastňujem (až na jednu výnimku) pravidelne. Zaujíma ma, ako študenti herectva pracujú, čo sa v mladej divadelnej tvorbe deje. Priznávam, môj pohľad môže byť trošku skreslený, keďže ich nesledujem počas celého roka, iba v závere divadelnej sezóny. Odvážim sa ale napísať niekoľko málo riadkov k tomu, čo vidím – čo som videl.
Teda - nemôžem si pomôcť, ale včerajšie študentské predstavenia ma pozitívne prekvapili. Viem, že by sa to nemalo robiť, ale porovnával som z minulými rokmi – a hovorím s úprimnosťou, že úroveň absolventských inscenácií je tohto roku omnoho vyššia.
Študenti Fakulty dramatických umení AU v Banskej Bystrici uviedla hru Ivan Franka Ukradnuté šťastie v réžii Matúš Oľhu. Divadelná fakulta VŠMU v Bratislave zinscenovala hru Rainera Werner Fassbindera ... len kvapky na horúce kamene... v réžii Antona Korenčiho. Potešili ma herecké výkony (najmä u študentov bratislavskej VŠMU), nadšenie a radosť z divadla (o čosi viac „hmatateľná“ u banskobystrických hercov z AU).
Zaujali ma oba súbory, na rozdiel od minulých festivalových ročníkov. Zaujalo ma mladé slovenské divadlo. Mám z neho dobrý pocit.
